1. Chcem *ísť* do školy domov. (Il verbo modale “chcem” richiede l’infinito del verbo seguente)
2. Musíš *napiť* vodu, keď si smädný. (Dopo “musíš” si usa l’infinito)
3. Môžeš *čítať* knihu teraz. (Dopo “môžeš” si usa l’infinito)
4. Nechcem *jesť* teraz večeru. (Dopo “nechcem” si usa l’infinito)
5. Máme *robiť* domácu úlohu dnes. (Dopo “máme” si usa l’infinito)
6. Musíme *ísť* do obchodu. (Dopo “musíme” si usa l’infinito)
7. Chceš *vidieť* film so mnou? (Dopo “chceš” si usa l’infinito)
8. Nemôžeš *spať* dlho v pondelok. (Dopo “nemôžeš” si usa l’infinito)
9. Potrebujem *naučiť sa* slovíčka na test. (Dopo “potrebujem” si usa l’infinito)
10. Môžeme *ísť* na prechádzku po obede. (Dopo “môžeme” si usa l’infinito)

1. Prišiel som *pomôcť* ti s úlohou. (L’infinito indica lo scopo dell’azione)
2. Učím sa *hovoriť* po slovensky lepšie. (L’infinito indica lo scopo dell’azione)
3. Chceme *navštíviť* Bratislavu tento rok. (L’infinito indica l’intenzione)
4. Otec ide *nakúpiť* potraviny do obchodu. (L’infinito indica lo scopo)
5. Rád by som *precestovať* celý svet. (L’infinito indica il desiderio o intenzione)
6. Študenti sa snažia *pochopiť* gramatiku. (L’infinito indica lo scopo)
7. Potrebujem *napísať* list mojej priateľke. (L’infinito indica lo scopo)
8. Rozhodli sme sa *ísť* na dovolenku. (L’infinito indica l’intenzione)
9. Snaží sa *zlepšiť* svoje jazykové schopnosti. (L’infinito indica lo scopo)
10. Môj brat chce *učiť* sa hrať na gitare. (L’infinito indica l’intenzione)