1. Keď *prší*, zostávam doma. (Indica il tempo in cui accade l’azione principale)
2. Zavolám ti, keď *prídem* domov. (Verbo al futuro in subordinata temporale)
3. Po tom, čo *skončíme* prácu, pôjdeme na kávu. (Uso di “po tom, čo” per indicare un’azione successiva)
4. Zostaň tu, kým *nepríde* tvoj brat. (Congiunzione temporale con negazione)
5. Hovoril som s ňou, kým *čakala* na autobus. (Uso del passato nella subordinata temporale)
6. Budeš študovať, kým *nezložíš* skúšku. (Futuro negativo nella subordinata temporale)
7. Keď *bola* malá, často chodila na ihrisko. (Passato nella subordinata temporale)
8. Počas toho, čo *jedol*, pozeral televíziu. (Uso di “počas toho, čo” per simultaneità)
9. Keď *zavoláš*, prídem hneď. (Futuro semplice nella subordinata)
10. Neodišiel, kým *nedokončili* stretnutie. (Negazione e passato nella subordinata temporale)

1. Nemohol prísť, pretože *bol* chorý. (Espressione della causa con “pretože”)
2. Učil sa, aby *získal* dobrú známku. (Finalità con “aby”)
3. Odišiel, lebo *mal* veľa práce. (Causa con “lebo”)
4. Zavolám ti, aby si *vedel* o zmene plánu. (Finalità e verbo al congiuntivo)
5. Nešiel von, pretože *pršalo*. (Causa al passato)
6. Pracuje tvrdo, aby *úspešne* dokončil projekt. (Finalità con verbo all’infinito)
7. Zostal doma, lebo *bol* unavený. (Causa semplice)
8. Učil sa, aby *pochopil* tému lepšie. (Finalità con verbo al congiuntivo)
9. Nešiel spať, pretože *chcel* dokončiť prácu. (Causa con verbo al passato)
10. Pripravila večeru, aby *potešila* svojich hostí. (Finalità con verbo al congiuntivo)